V súčasnosti veľmi skloňovaný výraz, stále viac a viac sa objavujúci aj v našej bezprostrednej blízkosti. Kde sa však tento „fenomén“ vzal? Prečo sa tak zrazu objavil v našich životoch? To, že nejde o vyhorenie bytu, ste si už asi domysleli, ale čo sa teda myslí pod pojmom syndróm vyhorenia?

Fenomén súčasnej doby

Veľmi zjednodušene by sme to mohli popísať ako absolútnu prepracovanosť. Bohužiaľ, nie je možné sa z nej vyspať. Ide o jednu z najviac rozšírených civilizačných ochorení dnešnej doby.

Žijeme v dobe, keď sa stále viac odstraňujú rôzne hranice a strácajú sa štruktúry, ktoré človek potrebuje. Hranice miznú v politike, ekonomike, v pracovnom, ale častokrát aj v súkromnom živote. Všetko musí byť skvelé, výnimočné, na všetko dávame samé superlatívy a už malým deťom vštepujeme do hlavy, že možné je v podstate všetko. Stále viac sa riadime heslom: Hranice sú na to, aby sa prekonávali. Je však toto heslo aplikovateľné na všetky hranice?

Nielen technológie okolo nás sa rozvíjajú, ale aj samotný človek. V dnešnej dobe máme toľko vymožeností, toľko robotických a automatických pomocníkov do domácnosti, ale stále máme akosi menej a menej času.

Dokážeme si s kamarátmi písať hodiny cez rôzne siete, no dohodnúť sa na spoločnej večeri je niekedy priam nemožné, pretože nikto nemá čas. Snažíme sa robiť stále viac vecí naraz, ale ani jednej sa nevenujeme naplno a poriadne. To v nás následne vyvoláva nespokojnosť a stres.

Stres – príčina vyhorenia?

Väčšina ľudí si myslí, že vyhorenie vzniká priamo zo stresu. Mnohé príručky radia, že v prípade ak sa chcete vyhnúť vyhoreniu, vyhnite sa stresu. Je vyhorenie dôsledkom stresu? Stres prichádza hlavne vtedy, keď niečo nejde tak, ako chceme. Je to subjektívny stav sprevádzaný pocitom bezmocnosti.

Čím viac človek stráca nad niečím kontrolu, tým väčší pocit bezmocnosti sa ho zmocňuje. Do stresu sa dostávame, keď sa okolnosti vymkli z našich rúk. Stres nikdy nevyvolá určitá situácia sama o sebe, ale subjektívny pocit, že na ňu nestačíme, že ju nezvládneme. Najviac sa vyskytuje vo vzťahoch – k sebe a k okoliu. Človek je tvor spoločenský, je pre neho prirodzené neustále udržiavať sociálne kontakty a vytvára si nové vzťahy – na pracovisku, v rodine, v partnerstve alebo sám so sebou.

Ľudia trpiaci vyhorením sú jednoducho preťažení. Prečo však k tomuto preťaženiu dochádza? Prečo človek tak dlho prekračuje svoje hranice? Avšak toto nie je jediným spúšťačom vyhorenia. Podľa odborníkov dôvodom vyhorenia sú aj negatívne či chýbajúce pozitívne vzťahy k okoliu a neporozumeniu seba samého.

Ľudia liečení na tento syndróm sa nachádzali vo veľmi napätých a konfliktných vzťahoch. Niektorým pacientom dokonca chýbal akýkoľvek spoločenský kontakt.

Syndróm vyhorenia nie je len pracovný problém

Ľudia trpiaci vyhorením mávajú veľmi vysoké nároky sami na seba. Často ide tiež o konflikt medzi vnútornými predstavami a vonkajšími očakávaniami a nárokmi. Môžu to byť principiálne predstavy o živote, alebo postoje a očakávania týkajúce sa určitých situácii v rôznych oblastiach.

Najčastejšie sa jedná o konflikt medzi kariérou a súkromím. Manažérka, ktorá chcela byť povýšená na riaditeľku, zároveň chcela byť pre svoje dieťa lepšou matkou, než akou bola jej matka pre ňu, sa popri všetkom rozčuľuje nad svojím manželom, ktorý to má ako muž v živote všeobecne jednoduchšie (dlhodobo pretrvávajúci názor).

K tomu všetkému mal deň len 24 hodín, čo bolo žalostne málo, aby stíhala všetko perfektne. Postupne strácala energiu, silu až nakoniec vyhorela. Chcela všetko v maximálnej miere a nakoniec nemala nič. Vyhorieť môže napríklad aj žena, ktorá si veľmi praje mať dieťa, ale aj napriek dlhodobej snahe sa jej to nepodarí. Vyhorieť môžeme po strate milovaného partnera, s ktorého odchodom sa nevieme vyrovnať natoľko, až nás to položí. Neschopnosť zatiahnuť včas za záchrannú brzdu a rešpektovať vlastné hranice väčšinou úzko súvisia s rodičovskou výchovou v detstve.

Základ ľudského zdravia tvorí šesť životných oblastí – rodina, práca, zdravie, sociálne kontakty, individualita a viera. Čím menej je v jednotlivých oblastiach života spokojný, tým viac hrozí nebezpečenstvo vyhorenia pri každom ďalšom konflikte medzi týmito oblasťami. Je jasné, že nie každý prikladá všetkým oblastiam úplne rovnakú váhu, balans je však dôležitý. Práve keď uprednostňujeme len jednu životnú oblasť, je veľká pravdepodobnosť, že skôr či neskôr vyhoríme.

Ako predísť syndrómu vyhorenia?

Všetko s mierou. Aké jednoduché, ale zároveň častokrát až nedosiahnuteľné. Základným predpokladom úspešnej prevencie a liečby syndrómu vyhorenia je schopnosť spojiť vnútorné predstavy s vonkajšou realitou.

Schopnosť dodržiavať balans. Takmer každý človek, ktorý trpí syndrómom vyhorenia, má obmedzenú, ba priam až nulovú schopnosť vnímať samého seba a svoje potreby, nepozná svoje hranice. Taktiež má „falošnú identitu“ – predstavu o sebe vzdialenú realite, ktorej príčinou je hlboký pocit menejcennosti.

Títo ľudia žijú tak, aby to dobre vyzeralo pred ostatnými; bažia po úspechu, podávajú až nezdravé výkony, aby ich okolie uznávalo. Rozhodujúcim faktorom na ceste k syndrómu vyhorenia je neschopnosť nakladať s vlastnými pocitmi, neschopnosť svoje emócie nepotlačovať, ale vyjadrovať. Ignorovanie týchto pocitov vedie k nášmu vlastnému koncu.

Počúvať samého seba a svoje emócie, rozumieť sám sebe – schopnosť viesť vnútorný dialóg. Ten, kto so sebou prestal viesť dialóg, komu chýba možnosť sebavyjadrenia, stráca pevnú pôdu pod nohami a svoju ochranu. Je to tikajúca časovaná bomba – pre seba aj pre svoje okolie. Ak zápasíme vo vnútri sami so sebou, nemôžeme za seba bojovať ešte aj vo vonkajšom svete. Omnoho väčší problém než nevychádzať s okolím, je nevychádzať sám so sebou.

Problémy treba riešiť, nie ignorovať

Podľa odborníkov je jednou z príčin, ktoré nás priblížia k vyhoreniu, takzvaná kompenzácia. Dochádza k nej tam, kde sa snažíme vyhnúť skutočným riešeniam a snažíme sa stabilizovať nestabilnú situáciu.

V podstate pred problémom utečieme, alebo ho vytesníme, miesto toho, aby sme ho vyriešili. Ak to urobíme raz, dva razy, tri razy, tak je to ešte znesiteľné, ale ak sa z toho stane naša „prirodzená“ vlastnosť, postupne nás to prevalí. Keď sa riešeniu ťažkého problému dlhodobo vyhýbame a miesto toho venujeme stále viac a viac našej energie rôznym alternatívam, ako ho odložiť, jedného dňa sa staneme na takomto postupe závislý a riešime tak všetky problémy odhliadnuc od ich veľkosti a dôležitosti.

Medzi hlavné faktory, ktoré bránia vzniku a rozšíreniu syndrómu vyhorenia, patria najmä poznanie seba samého bez toho, aby došlo k strate vlastnej identity, schopnosť rozlišovať dobré a zlé kompromisy a schopnosť byť stále sám sebou, ale aj dobrým partnerom pre iných.

Cesta k syndrómu vyhorenia je vždy individuálna a u každého sa jednotlivé fázy prejavujú rôzne, v rôznych intenzitách a líšia sa v rovine myšlienok a pocitov.

Rozum a cit sú dve základné dimenzie človeka. Ich rovnováha je základom a predpokladom pre zdravie. Nadarmo sa nehovorí, že všetkého veľa škodí. Niekedy je menej viac a aj prehnaná snaha môže byť skôr na škodu ako na úžitok. Tak teda na chvíľu odložte všetky povinnosti, zavolajte svoju polovičku alebo kamarátov a vyrazte si niekam na večeru.

Odložte telefóny a venujte sa len sebe navzájom, pomôže to viac, ako si myslíte.

Sledujte nás aj na sociálnych sieťach, aby vám už nič neuniklo 🙂