Sebarealizácia je stav, keď človek vie, kým v skutočnosti je. Odborne povedané je to ,,proces odhaľovania a prežívania svojho plného potenciálu ako ľudská bytosť (Ryan & Deci, 2001).“ Jej základom je poznať samého seba. Je to celoživotný proces, nie je to konečný stav.
Nemecko-americká psychoanalytička Karen Horneyová vo svojej práci Neurosis and Human Growth: The Struggle Toward Self-Realization (1950) uviedla, že ľudia, ktorí dosiahli sebarealizáciu, majú hlboký a trvalý zmysel pre to, kým sú. Vďaka tomu pocitu sú schopní prevziať zodpovednosť za svoj život a konať podľa svojich osobných hodnôt .
Psychoanalytik Carl Jung označil sebarealizáciu za ,,nevyhnutnú súčasť prekonania neuróz“.
Východné náboženstvá sa na sebarealizáciu pozerajú ako na cestu k osvieteniu, dosiahnutiu stavu dokonalej múdrosti a zjednotenia s božským.